Svet energetiky prežíva revolúciu a obnoviteľné zdroje energie sa stávajú čoraz populárnejšími. Avšak za všetkými pozitívnymi správami o solárnych paneloch a veterných turbínach sa skrývajú aj menej príjemné realitky. Každá technológia má svoje tienisté stránky a obnoviteľné zdroje nie sú výnimkou. Pochopenie týchto nedostatkov nie je pesimizmom, ale zodpovedným prístupom k budúcnosti našej planéty.
Obnoviteľné zdroje energie predstavujú technológie, ktoré využívajú prírodné procesy na výrobu elektriny bez vyčerpávania zdrojov. Zahŕňajú solárnu, veternú, vodnú, geotermálnu energiu a biomasu. Hoci sú často prezentované ako univerzálne riešenie klimatických problémov, realita je komplexnejšia. Každý typ obnoviteľnej energie prináša špecifické výzvy a obmedzenia, ktoré môžu ovplyvniť ich efektivitu a udržateľnosť.
V nasledujúcich riadkoch odhalíme najdôležitejšie nevýhody týchto technológií. Získate ucelený pohľad na ekonomické, technické a environmentálne aspekty, ktoré často zostávajú v úzadí verejnej diskusie. Tieto informácie vám pomôžu lepšie pochopiť komplexnosť energetickej transformácie a vytvoriť si realistický obraz o budúcnosti obnoviteľných zdrojov.
Ekonomické bariéry a vysoké počiatočné náklady
Finančná stránka obnoviteľných zdrojov energie predstavuje jeden z najvýznamnejších problémov pre ich širšie rozšírenie. Investície do solárnych parkov, veterných elektrární či vodných elektrární vyžadujú obrovské počiatočné kapitálové výdavky, ktoré môžu odradiť potenciálnych investorov.
Návratnosť investícií do obnoviteľných zdrojov je často dlhodobá, čo predstavuje riziko v neistom ekonomickom prostredí. Kým tradičné elektrárne môžu začať generovať zisk relatívne rýchlo, obnoviteľné projekty často potrebujú 10-20 rokov na úplnú návratnosť investície. Táto skutočnosť komplikuje financovanie projektov, najmä v krajinách s nestabilnými ekonomickými podmienkami.
Ďalším ekonomickým problémom sú skryté náklady na infraštruktúru. Budovanie nových prenosových sietí, skladovacích zariadení a záložných systémov výrazne zvyšuje celkové náklady na prechod na obnoviteľné zdroje. Tieto dodatočne potrebné investície často nie sú zohľadnené v počiatočných kalkuláciách projektov.
"Pravé náklady obnoviteľných zdrojov energie sa ukážu až po započítaní všetkých potrebných podporných technológií a infraštruktúrnych úprav."
Technologická závislosť od počasia a prírodných podmienok
Nepredvídateľnosť prírodných javov predstavuje fundamentálny problém obnoviteľných zdrojov energie. Solárne panely sú závislé od slnečného žiarenia, ktoré sa mení počas dňa, ročných období a meteorologických podmienok. Veterné turbíny potrebujú konštantný prúd vzduchu v správnej intenzite – príliš slabý vietor nezabezpečí dostatok energie, príliš silný môže spôsobiť poškodenie zariadení.
Táto variabilita výroby vytvára značné problémy pre stabilitu elektrickej siete. Energetické spoločnosti musia udržiavať konštantný tok elektriny bez ohľadu na počasie, čo vyžaduje sofistikované systémy predpovedania a záložné zdroje energie. Keď sa obloha zamračí alebo prestane fúkať vietor, tradičné elektrárne musia okamžite zvýšiť svoju produkciu.
Geografické obmedzenia ďalej komplikujú situáciu. Nie všetky regióny majú dostatok slnečného žiarenia alebo vetra na efektívnu výrobu energie. Krajiny s nevhodnými klimatickými podmienkami zostávajú závislé od importu energie alebo musia investovať do menej efektívnych technológií.
| Typ obnoviteľného zdroja | Hlavné počasové obmedzenia | Vplyv na výrobu |
|---|---|---|
| Solárna energia | Zamračenosť, zimné mesiace | Pokles až o 80% |
| Veterná energia | Bezvetrie, príliš silný vietor | Úplné zastavenie |
| Vodná energia | Sucho, povodne | Kolísanie 20-60% |
| Geotermálna energia | Geologická aktivita | Minimálny vplyv |
Problémy s uskladnením energie a batériami
Skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov predstavuje jeden z najkomplexnejších technických problémov súčasnosti. Keď solárne panely produkujú nadbytek energie počas slnečného dňa, táto energia sa musí niekde uskladniť na použitie počas noci alebo zamračených dní. Súčasné batériové technológie sú však drahé, majú obmedzenú životnosť a často obsahujú vzácne kovy.
Lítium-iónové batérie, najčastejšie používaný typ skladovacích zariadení, majú niekoľko zásadných nedostatkov. Ich kapacita sa postupne znižuje s každým cyklom nabíjania a vybíjania, čo znamená potrebu pravidelnej výmeny. Okrem toho sú citlivé na teplotu a môžu predstavovať bezpečnostné riziko pri nesprávnom zaobchádzaní.
Veľkoplošné skladovanie energie vyžaduje obrovské batériové farmy, ktoré zaberajú značný priestor a vyžadujú špecializovanú údržbu. Tieto zariadenia musia byť chránené pred poveternostnými vplyvmi a potrebujú sofistikované systémy na reguláciu teploty a vlhkosti.
🔋 Alternatívne skladovacie technológie ako prečerpávacie vodné elektrárne alebo stlačený vzduch majú svoje vlastné obmedzenia – vyžadujú špecifické geografické podmienky a majú nižšiu efektivitu konverzie energie.
Environmentálne dopady výroby a likvidácie
Hoci obnoviteľné zdroje energie produkujú čistú elektrina, ich výroba a likvidácia môžu mať negatívny dopad na životné prostredie. Výroba solárnych panelov vyžaduje vysoké teploty a chemické procesy, ktoré spotrebúvajú značné množstvo energie a produkujú nebezpečný odpad.
Veterné turbíny obsahujú vzácne zeminy a kompozitné materiály, ktoré sú ťažko recyklovateľné. Listy turbín, vyrobené z uhlíkových vlákien a sklovlákna, často končia na skládkach, pretože neexistujú efektívne spôsoby ich spracovania. Jedna veterná turbína môže obsahovať až 600 ton betónu v základoch, ktorý zostáva v krajine aj po demontáži zariadenia.
Solárne panely obsahujú toxické látky ako kadmium, olovo a rôzne kyseliny. Po skončení ich životnosti, ktorá je približne 25-30 rokov, predstavujú problém pre životné prostredie. Recyklácia týchto zariadení je technicky možná, ale ekonomicky nákladná a nie vždy dostupná.
"Paradoxne, technológie určené na ochranu životného prostredia môžu vytvárať nové formy znečistenia, ak nie sú správne navrhnuté systémy pre ich životný cyklus."
Vplyv na biodiverzitu a krajinu
Veľkoplošné projekty obnoviteľných zdrojov môžu výrazne zmeniť prírodné ekosystémy a narušiť životné prostredie divokých zvierat. Veterné farmy predstavujú smrteľnú hrozbu pre vtáky a netopiere, ktoré môžu naraziť do rotujúcich listov alebo zahynúť kvôli tlakovým zmenám v blízkosti turbín.
Solárne farmy zaberajú obrovské plochy pôdy a menia lokálne klimatické podmienky. Panely absorbujú slnečné žiarenie, ktoré by inak dopadlo na pôdu, čo môže ovplyvniť rast rastlín a životné podmienky drobných organizmov. Veľké solárne inštalácie môžu vytvárať "tepelné ostrovy" s vyššou teplotou v porovnaní s okolitou krajinou.
Vodné elektrárne, hoci sú obnoviteľným zdrojom, majú významný dopad na vodné ekosystémy. Priehrady blokujú migračné trasy rýb, menia prúdenie riek a môžu spôsobiť eróziu brehov. Zmena vodného režimu ovplyvňuje celé povodne a môže viesť k vymieraniu endemických druhov.
Geotermálne elektrárne môžu spôsobiť lokálne seizmické aktivity a zmeny v podzemných vodách. Vŕtanie do zemskej kôry môže uvoľniť škodlivé plyny a minerály, ktoré kontaminujú okolité pôdy a vodné zdroje.
Technické výzvy údržby a životnosti
Údržba zariadení na výrobu obnoviteľnej energie predstavuje kontinuálnu výzvu, ktorá často prevyšuje počiatočné očakávania. Solárne panely, hoci sa zdajú byť bezúdržbové, vyžadujú pravidelné čistenie a kontroly. Prach, lístie, sneh a exkrementy vtákov môžu výrazne znížiť ich efektivitu.
Veterné turbíny sú vystavené extrémnym poveternostným podmienkam a mechanickému opotrebovaniu. Rotujúce časti vyžadujú pravidelnú výmenu mazív a kontrolu ložísk. Opravy vo výške 80-150 metrov sú technicky náročné a drahé, vyžadujú špecializované zariadenia a kvalifikovaný personál.
Životnosť obnoviteľných technológií je často kratšia, než sa pôvodne predpokladalo. Solárne panely strácajú efektivitu približne o 0,5-0,8% ročne, čo znamená, že po 20 rokoch produkujú len 80-85% pôvodného výkonu. Veterné turbíny majú životnosť približne 20-25 rokov, ale ich výkon môže klesať už po prvých rokoch prevádzky.
| Technológia | Očakávaná životnosť | Reálna životnosť | Hlavné problémy údržby |
|---|---|---|---|
| Solárne panely | 25-30 rokov | 20-25 rokov | Degradácia, čistenie, invertery |
| Veterné turbíny | 25 rokov | 15-20 rokov | Mechanické opotrebovanie, počasie |
| Vodné turbíny | 50-100 rokov | 30-50 rokov | Sedimenty, kavitácia |
| Geotermálne systémy | 30-50 rokov | 20-30 rokov | Korózia, minerálne usadeniny |
Závislosť od vzácnych materiálov a geopolitika
Výroba technológií pre obnoviteľné zdroje energie je kriticky závislá od vzácnych zemín a špeciálnych kovov. Solárne panely potrebujú kremík vysokej čistoty, strieboro a indium. Veterné turbíny vyžadujú neodým a dysprózium pre svoje permanentné magnety. Batérie potrebujú lítium, kobalt a nikkel.
Väčšina týchto materiálov sa ťaží len v niekoľkých krajinách sveta, čo vytvára novú formu energetickej závislosti. Čína kontroluje približne 80% svetovej produkcie vzácnych zemín, zatiaľ čo Demokratická republika Kongo produkuje väčšinu svetového kobaltu. Táto koncentrácia zdrojov môže viesť k geopolitickým napätiam a cenové volatilite.
Environmentálne náklady ťažby týchto materiálov sú často prehliadané. Ťažba lítia vyžaduje obrovské množstvo vody v púštnych oblastiach, čo môže ohroziť miestne komunity. Kobaltové bane v Afrike sú spojené s detskou prácou a nebezpečnými pracovnými podmienkami.
🌍 Recyklácia vzácnych materiálov je technicky možná, ale ekonomicky nevýhodná pri súčasných cenách. Menej ako 5% lítia z batérií sa v súčasnosti recykluje, čo znamená kontinuálnu potrebu nových zdrojov.
"Prechod na obnoviteľné zdroje energie môže vytvoriť novú formu zdrojovej závislosti, ktorá bude ťažšie riešiteľná než súčasná závislosť od fosílnych palív."
Vplyv na stabilitu elektrickej siete
Integrácia obnoviteľných zdrojov do existujúcich elektrických sietí predstavuje značnú technickú výzvu. Tradičné elektrárne môžu regulovať svoju produkciu podľa aktuálnej spotreby, zatiaľ čo obnoviteľné zdroje produkujú energiu nezávisle od potreby. Táto nesúlad medzi výrobou a spotrebou môže spôsobiť nestabilitu siete.
Keď veterné farmy produkujú nadbytek energie počas silného vetra, sieť môže byť preťažená. Naopak, keď prestane fúkať vietor, produkcia energie náhle klesne a tradičné elektrárne musia okamžite zvýšiť výkon. Tieto rápidne zmeny môžu spôsobiť výpadky elektriny alebo poškodenie citlivých zariadení.
Moderné elektrické siete neboli navrhnuté pre dvoj-smernú distribúciu energie. Keď majiteľ domu so solárnymiPanel panelmi produkuje viac energie, než spotrebuje, táto energia sa vracia do siete. Ak sa to stane vo veľkom meradle, môže to spôsobiť problémy s napätím a frekvenciou v miestnej distribučnej sieti.
Riešenie týchto problémov vyžaduje investície do inteligentných sietí (smart grids), ktoré môžu automaticky regulovať tok energie. Tieto systémy sú však drahé a vyžadujú sofistikované riadiace technológie.
Sociálne a ekonomické dopady na komunity
Prechod na obnoviteľné zdroje energie môže mať neočakávané sociálne dôsledky, najmä v regiónoch závislých od tradičného energetického priemyslu. Zatvorenie uhoľných baní a elektrární znamená stratu tisícov pracovných miest, často v oblastiach s obmedzenými alternatívnymi možnosťami zamestnania.
Pracovníci v fosílnom priemysle majú špecializované zručnosti, ktoré nie sú ľahko prenositeľné do sektora obnoviteľných zdrojov. Rekvalifikácia je časovo náročná a nákladná, a nie všetci starší pracovníci sú ochotní alebo schopní sa preškoliť na nové technológie.
Miestne komunity môžu čeliť odporu voči veľkým projektom obnoviteľných zdrojov. Veterné farmy môžu byť vnímané ako rušivé pre krajinný ráz a môžu spôsobovať hluk. Solárne farmy môžu konkurovať poľnohospodárskej pôde, čo zvyšuje ceny pozemkov a môže ohroziť miestne potravinové systémy.
⚡ Energetická chudoba môže paradoxne narásť v počiatočných fázach prechodu na obnoviteľné zdroje, keď vysoké investičné náklady vedú k zvýšeniu cien elektriny pre spotrebiteľov.
"Spravodlivý prechod na obnoviteľné zdroje energie vyžaduje nielen technologické inovácie, ale aj citlivý prístup k sociálnym a ekonomickým potrebám dotknutých komunít."
Obmedzenia v hustých urbánnych oblastiach
Mestské prostredie predstavuje jedinečné výzvy pre implementáciu obnoviteľných zdrojov energie. Vysoké budovy vytvárajú tiene, ktoré znižujú efektivitu solárnych panelov na nižších budovách. Turbulentné prúdenie vzduchu medzi budovami robí veterné turbíny neefektívnymi a potenciálne nebezpečnými.
Nedostatok priestoru v mestách obmedzuje možnosti pre veľkoplošné inštalácie obnoviteľných zdrojov. Strechy budov môžu byť nevhodné pre solárne panely kvôli ich orientácii, sklonu alebo konštrukčným obmedzeniam. Historické budovy často nemôžu byť modifikované kvôli ochrane kultúrneho dedičstva.
Hustá zástavba vytvára problémy s distribúciou energie z obnoviteľných zdrojov. Existujúce elektrické siete v starších mestských častiach nemusia byť schopné zvládnuť dodatočnú záťaž z lokálnej výroby energie. Modernizácia týchto sietí je nákladná a logisticky náročná.
Hlukové obmedzenia v mestách môžu zabrániť inštalácii niektorých typov obnoviteľných technológií. Malé veterné turbíny môžu prekročiť povolené hladiny hluku, najmä počas noci, čo môže viesť k sťažnostiam obyvateľov a právnym sporom.
Výzvy v rozvojových krajinách
Rozvojové krajiny čelia špecifickým prekážkam pri implementácii obnoviteľných zdrojov energie. Nedostatok technických znalostí a kvalifikovaných pracovníkov sťažuje inštaláciu, údržbu a prevádzku moderných technológií. Miestni technici často nemají prístup k špecializovanému školeniu alebo certifikácii.
Finančné obmedzenia sú v týchto krajinách ešte výraznejšie než v rozvinutých ekonomikách. Vysoké počiatočné náklady na obnoviteľné technológie môžu predstavovať neprekonateľnú bariéru pre krajiny s obmedzenými rozpočtami. Medzinárodné pôžičky často prichádzajú s podmienkami, ktoré môžu byť politicky neprijateľné.
Nedostatočná infraštruktúra komplikuje distribúciu energie z obnoviteľných zdrojov. Mnohé vidiecke oblasti nemají spoľahlivé elektrické siete, čo robí investície do obnoviteľných zdrojov menej efektívnymi. Budovanie novej infraštruktúry je nákladné a časovo náročné.
🏗️ Korupcia a slabé inštitúcie môžu viesť k neefektívnemu využívaniu zdrojov určených na projekty obnoviteľných energií, čo znižuje ich celkovú efektivitu a udržateľnosť.
"Technologický pokrok v obnoviteľných zdrojoch energie musí byť sprevádzaný budovaním miestnych kapacít a inštitucionálnych reforiem, aby bol skutočne udržateľný."
Regulačné a byrokratické prekážky
Komplexné povoľovacie procesy predstavujú významnú prekážku pre rozvoj projektov obnoviteľných zdrojov energie. Získanie všetkých potrebných povolení môže trvať niekoľko rokov a vyžaduje navigovanie cez rôzne úrovne byrokratického aparátu. Environmentálne posudzovania, stavebné povolenia a pripojenie k sieti často zahŕňajú duplicitné procesy.
Nesúlad medzi rôznymi úrovňami vlády môže vytvárať protichodné požiadavky. Zatiaľ čo národné vlády môžu podporovať obnoviteľné zdroje, miestne samosprávy môžu mať iné priority alebo obavy. Táto fragmentácia môže viesť k zdržaniam a dodatočným nákladom.
Zastarané právne rámce často nereflektujú potreby moderných technológií obnoviteľných zdrojov. Legislatíva navrhnutá pre tradičné elektrárne nemusí byť vhodná pre distribuované zdroje energie alebo nové obchodné modely ako je zdieľanie energie medzi spotrebiteľmi.
Častá zmena politík a regulácií vytvára neistotu pre investorov. Vlády môžu meniť podporné schémy, daňové úľavy alebo tarifné systémy, čo môže dramaticky ovplyvniť ekonomickú životaschopnosť projektov obnoviteľných zdrojov.
Technologické obmedzenia a efektivita
Hoci technológie obnoviteľných zdrojov energie sa neustále zlepšujú, stále majú významné fyzikálne obmedzenia. Solárne panely majú teoretickú maximálnu efektivitu približne 33% pre kremíkové články, pričom komerčné panely dosahujú len 15-22%. Táto nízka efektivita znamená potrebu veľkých plôch pre dosiahnutie významnej produkcie energie.
Veterné turbíny sú obmedzené Betzovým limitom, ktorý stanovuje, že maximálne 59% energie vetra môže byť konvertované na elektrickú energiu. V praxi dosahujú moderné turbíny efektivitu len 35-45%. Aerodynamické obmedzenia a materiálové vlastnosti bránia výraznému zlepšeniu tejto efektivity.
Intermitentnosť obnoviteľných zdrojov vyžaduje záložné systémy, ktoré znižujú celkovú efektivitu energetického systému. Keď veterné turbíny neprodukujú energiu, tradičné elektrárne musia byť v pohotovosti, čo znamená, že spotrebúvajú palivá aj bez produkcie energie.
Straty pri konverzii a prenose energie ďalej znižujú celkovú efektivitu systémov obnoviteľných zdrojov. Energia musí byť konvertovaná z jednej formy na druhú (mechanická na elektrickú, jednosmerná na striedavá), pričom každá konverzia má straty.
"Fyzikálne zákony stanovia neprekročiteľné hranice pre efektivitu obnoviteľných technológií, čo vyžaduje realistické očakávania od ich budúceho vývoja."
Konkurencia s poľnohospodárstvom a využitím pôdy
Veľkoplošné projekty obnoviteľných zdrojov konkurujú poľnohospodárstvu o využitie pôdy, čo môže viesť k zvýšeniu cien potravín a ohrozeniu potravinovej bezpečnosti. Solárne farmy môžu zaberať tisíce hektárov úrodnej pôdy, ktorá by inak mohla byť používaná na pestovanie plodín.
Biopalivá predstavujú priamy konflikt medzi energetickou a potravinovou produkciou. Pestovanie kukurice na etanol alebo repky na biodiesel konkuruje pestovaniu potravín. Táto konkurencia môže viesť k deforestácii v rozvojových krajinách, kde sa lesy menia na poľnohospodárske pozemky.
Agrovoltaika, kombinovanie solárnych panelov s poľnohospodárstvom, má potenciál riešiť tieto konflikty, ale stále je v experimentálnej fáze. Nie všetky plodiny sú vhodné pre pestovanie pod solárnymiPanel panelmi a náklady na takéto systémy sú výrazne vyššie.
Vodné zdroje potrebné pre niektoré obnoviteľné technológie môžu konkurovať zavlažovaniu. Geotermálne elektrárne a niektoré typy solárnych elektrární potrebujú značné množstvo vody na chladenie, čo môže byť problematické v suchých regiónoch.
Psychologické a estetické faktory
Vizuálny dopad obnoviteľných technológií môže vyvolávať odpor v komunitách. Veterné turbíny menia tradičný krajinný ráz a môžu byť vnímané ako rušivé pre prírodné prostredie. Výška moderných turbín (až 200 metrov) robí z nich dominantné prvky krajiny viditeľné na veľké vzdialenosti.
Syndróm NIMBY (Not In My Backyard) je častým fenoménom pri projektoch obnoviteľných zdrojov. Ľudia môžu podporovať obnoviteľné zdroje vo všeobecnosti, ale odmietnuť ich výstavbu vo svojom bezprostrednom okolí kvôli obavám z hluku, vizuálneho znečistenia alebo vplyvu na hodnotu nehnuteľností.
Blikanie tieňov od veterných turbín môže spôsobovať nepríjemné pocity a zdravotné problémy u citlivých osôb. Tento efekt sa vyskytuje, keď sa rotujúce listy turbín dostávajú medzi slnko a pozorovateľa, vytvárajúc rytmické blikanie svetla a tieňa.
Hluk z veterných turbín, hoci je často pod oficiálnymi limitmi, môže byť vnýmaný ako rušivý, najmä v tichých vidieckych oblastiach. Nízkofrekvenčný hluk môže prechádzať cez budovy a byť obzvlášť nepríjemný počas noci.
🎭 Kultúrne a historické hodnoty môžu byť v konflikte s projektmi obnoviteľných zdrojov, najmä v oblastiach s významným kultúrnym dedičstvom alebo tradičnou architektúrou.
Aké sú hlavné ekonomické nevýhody obnoviteľných zdrojov energie?
Hlavnými ekonomickými nevýhodami sú vysoké počiatočné investičné náklady, dlhá doba návratnosti investície (10-20 rokov), potreba dodatočných investícií do infraštruktúry ako sú skladovacie systémy a prenosové siete, ako aj skryté náklady na záložné systémy a údržbu.
Prečo sú obnoviteľné zdroje energie závislé od počasia problematické?
Závislosť od počasia spôsobuje nepredvídateľnú a kolísavú výrobu energie. Solárne panely neprodukujú energiu v noci alebo za zamračeného počasia, veterné turbíny potrebujú správnu intenzitu vetra. Táto variabilita komplikuje plánovanie a vyžaduje záložné systémy.
Aké environmentálne problémy spôsobuje výroba obnoviteľných technológií?
Výroba solárnych panelov a veterných turbín vyžaduje energeticky náročné procesy a toxické chemikálie. Ťažba vzácnych zemín potrebných pre tieto technológie poškodzuje životné prostredie. Likvidácia zariadení po skončení životnosti predstavuje problém kvôli ťažko recyklovateľným materiálom.
Ako obnoviteľné zdroje ovplyvňujú stabilitu elektrickej siete?
Obnoviteľné zdroje produkujú energiu nezávisle od aktuálnej spotreby, čo môže spôsobiť nestabilitu siete. Náhle zmeny vo výrobe vyžadujú rýchlu kompenzáciu tradičnými elektrárnami. Existujúce siete neboli navrhnuté pre bidirectionálny tok energie z distribuovaných zdrojov.
Prečo je skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov problematické?
Súčasné skladovacie technológie sú drahé a majú obmedzenú životnosť. Batérie potrebujú vzácne materiály, strácajú kapacitu s časom a vyžadujú špeciálne podmienky skladovania. Veľkoplošné skladovanie vyžaduje obrovské priestory a sofistikovanú údržbu.
Aké sú hlavné technické obmedzenia obnoviteľných zdrojov?
Technické obmedzenia zahŕňajú nízku efektivitu konverzie energie (solárne panely 15-22%, veterné turbíny 35-45%), fyzikálne limity ako Betzov limit pre veterné turbíny, potrebu veľkých plôch pre významnú produkciu a straty pri konverzii a prenose energie.
